Ivana Rusnáková
Dnes mám 21....
No a čo..??!! Cítim sa úplne tak isto ako minulý rok... Teda síce, cítim sa oveľa horšie, ako minulý rok.... Ale tento dátum má jednu výhodu.... Ale iba jednu....:)
A živote je možné potkat je tisíckrát a nenajít. A potkat se jednou a najít se navždy. (Goethe) Zoznam autorových rubrík: Príbehy zo dna šuflíka alebo.., som sa opäť zasmiala, jooy, Súkromné, Nezaradené
No a čo..??!! Cítim sa úplne tak isto ako minulý rok... Teda síce, cítim sa oveľa horšie, ako minulý rok.... Ale tento dátum má jednu výhodu.... Ale iba jednu....:)
Času je málo. Málo dní v týždni, týždňov v mesiaci a mesiacov v roku. A ja si tento rok najviac prajem čas strávený s tebou- darček pod stromček, ktorý nedostanem...
Priateľstvo je puto pevné, nesmrteľné, nekonečné... Sú v ňom tajomstvá, smiech aj slzy, dôvera... Bolo v mojom živote takmer päť rokov a potom to jeden piatok zmenil... Kdesi v jej kúpeľni som mala svoju zubnú kefku...
Pondeľňajšie ráno sa začalo širokáánskym úsmevom na mojej tvári. Do triedy som vošla ako posledná a svojim face-om viditeľne dvihla náladu svojim spolužiakom. :o)
,, ŽIjeme v blúdnom kruhu povrchných sexuálnych známostí, na ktoré chceme čo najrýchlejšie zabudnúť. A keď náhodou natrafíme na niekoho, kto nám vlezie pod kožu a začína nám byť blízky, rýchlo, z posledných síl cestu k nemu zahatame, aby sa z toho, nedajbože, nevykľula - láska..."
Vždy konám s horúcou hlavou, veľmi impulzívne, nikdy si nič nepremyslím. Keď sa urazím, tak s rozhodnutím, že to bude do konca života. Robím náhle závery, väčšinou síce len sama so sebou, ale potom ich donekonečna obmieňam, kombinujem možnosti a hľadám tú najlepšiu alternatívu. No čas všetko vyrieši za nás. Teda, vo väčšine prípadoch. Prinesie riešenia, hlava vychladne a príde uvedomenie - takto to asi malo byť.
Tak, ako rýchlo sa mi dostal do života, tak pomaly sa mi z neho vytrácal. Denne sa počet myšlienok na jeho osobu stále zmenšuje, čakám na chvíľu, kedy sa dostanem k číslu nula. Ale ešte asi prešlo málo dní. Ó, koľká irónia...
Zabudnúť. Je vašim aj mojim hlavným cieľom. Teda našim. Chceme zabudnúť na všetko zlé čo sa nám v živote stalo. Ale prečo? ... Pretože to bolí... Odpovie mi každý jeden z vás. A takto som sa snažila umlčať aj seba.
Všetci bilansujeme. Pár nás je takých, ktorí bilansujeme celý rok, nielen v určený deň tohto hurhaja. Hodnotíme, spomíname, rozmýšľame nad budúcnosťou, ale sme príliš málo nadšení pre prítomnosť.
Povedal kedysi dávno, niekto kedysi známy. Ak chcete, prezradím vám jeho meno.
Sme také rozdielne a predsa také rovnaké. S inými názormi na život, ktoré sa na križovatke stretávajú. Hoci ďaleko od seba, istým spôsobom sme stále spolu.
Nudila sa. Držala v ruke pohár so šampusom. Hoci ho nenávidela, pila ho, lebo ho pijú všetci ostatní. Odjakživa mala radšej tvrdý alkohol. No nezúčastnene sa podrobila konvenciám.
" Keby som bola Arabela!" ... vyhlásila som ešte na strednej škole. A stále si za tým stojím. Chcela by som žiť v rozprávke, s tatkom kráľom, veľkou záhradou plnou červených ruží, ktoré nikdy neodkvitajú a dvorným šašom. Nosila by som krásne šaty a chovala biele holúbky.
..bezcielne pobehujem po dome... strkám do tašky to a ešte ono, avšak vždy mám pocit, že mi niečo chýba....
Keď ta všetci opustia... Keď ti nikto nerozumie a všetci sa dívajú opačným smerom...
V noci som akosi zle spala. Neviem čomu to mám pripísať, či tomu, že mám neskutočnú, ale brutálnu chrípku, alebo tomu, že som dnes prvýkrát išla do školy. Áno, áno, filozofická fakulta ma volala..:)
Pozorovaním človek zistí mnoho vecí. Napríklad aj to, že ,mnohí ľudia vo vzťahu len "sú".. A mne je to ľúto. Dúfam, že ja sa takejto chyby (už) nikdy nedopustím. Ja si počkám. Na toho, kto splní všetky moje "podmienky"