Lenže rozprávky sú len v rozprávkach. So šťastným koncom, s princom na bielom koni, ktorý jedného dňa docvála. S nechutným happy end- om, ktorý si každá rozprávka žiada.
A prečo ja nemôžem žiť v rozprávke? Môj život totižto pripomína science - fiction, chvíľami horor a chvíľami grotesku. Nonsen. Kabaret. Divadlo, v ktorom sa musím usmievať, hoci sa mi chce neskutočne revať, kričať na plné hrdllo a vybiť zo seba všetkú tú zlosť, ktorá sa vo mne usádza ako vodný kameň. Tisíc ponúknutých receptov, no ani jeden nefunguje. Tisíckrát zrealizované rozhodnutie, nakreslená hrubá čiara a zamknutie dverí. Tisíc nových začiatkov, zmien prostredia a noví ľudia. Nové vlasy, nové topánky, ale stará Ivana. Stará Kwetinka, ktorá potrebuje novú zeminu, nový kvetináč a poriadne zaliať. Pozbierať sa,otriasť sa od chladivej rosy, primäť sa k novému životu a znova začať kvitnúť.
Pretože naše životy sú plné zmien a nových adries. Nových priateľstiev a lások, nových túžob a predsavzatí, nových začiatkov. A ten môj si prešiel začiatkami už niekoľkými a sediac sama v prázdnom byte bez ducha som sa utvrdila v tom, že niekoľko právd je nemenných. Že nie je zdravé jesť Nutellu a že aj v Košiciach jazdia červené taxíky... Že plač mi v ničom nepomôže a že chrípka sa vylieči aj sama, bez maminy... Že stále milujem Zlaté oblátky a vanilkové Acidko... Že môj ranný desaťminútový rituál nadávania pri vstávaní jednoducho musí byť hoci sa to deje o ktorejkoľvek hodine... Že môj život sa nezmení v čase čakania na zázrak sám od seba... A že už niektorým ľuďom môžem liezť poriadne na nervy...
Asi by som pár vecí mala zmeniť. Svoju povahu, spôsob života a komunikácie, svoje sťažovanie sa sama sebe, svoje postoje k svetu a k ľuďom okolo. Možno farbu vlasov alebo strih nohavíc. Prestať veriť na šťastné konce a na zázraky..
Zmením ich. Keď sa môj život stane rozprávkou, príde princ na bielom koni a budeme žiť šťastne, až kým nepomrieme....
No dovtedy ostávam MNOU. Takou, aká som, možno s tými najhoršími vlastnosťami, aké som zo sveta stihla pozbierať. No presvedčila som sa o tom, že najväčším šťastím človeka je, keď ho stretne láska. Bez nej všetko ostatné škrípe. A ja mám iba jeden kľúč. Ak chcem jedny dvere odomknúť, druhé musia ostať zamknuté. Nechcem kráčať cestou späť. Na to som príliš slobodná. A takou ostanem.
Bláznivou, melancholicko - cholerickou, papuľnatou, introvertnou, pehatou, jedinečnou, kontroverznou, tvrdohlavou, a ako hovorieva Alenka : ,,Výnimočnou"
