reklama

Asi sa od teba niečo naučím...

Žijem. Chodím do školy, von s priateľmi, do práce... Som trošku obmedzovaná. Nedobrovoľne ale nútene obmedzujem samu seba. Že nepochopiteľné? ..To je moja realita...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Cukrovku som dostala, keď som mala 8 rokov. Od dvoch týždňov v nemocniciach, keď som sa narodila, tak mi sestrička vyklbila ľavú nohu. Hmm...Asi bola nešikovná. Na všelijakých prístrojoch, ktoré, mali za úlohu natiahnuť mi nohu do pôvodnej dĺžky, ako 4-ročná som absolvovala 3 mesačný pobyt v Piešťanoch, sama.. K tomu sa pridružili problémy s močovými cestami a obličkami, dookola sa opakujúce zápaly, lieky, nepríjemné a bolestivé vyšetrenia, hospitalizácie..Potom prišlo leto 1998... v priebehu týždňa som schudla 8 kíl,prestala som jesť, len som pila, bola unavená a malátna. Naši si mysleli, že mám opäť problémy s obličkami, tak ma vzali do nemocnice. Pri vstupných testoch mi namerali v krvi glykémiu 35,1 mmol/l... a tak to išlo. Previezli ma na detské oddelenie, napojili na infúzie a ja som sa týždeň ani nepohla z postele. Nevedela som, čo sa so mnou deje, nikto nepovažoval za dôležité to 8-ročnému, vystrašenému dieťaťu povedať. Po týždni mi povedali, že si budem musieť niečo pichať. Dobre..nikdy mi nerobilo problém pozerať sa, ako mi berú krv. No nepredpokladala som, že pichať inzulín si budem musiet trikrát denne, že nebudem už nikdy môcť jesť môjho milovaného Čierneho princa a že tie injekcie budú tak bolieť.. Ale najväčší problém mi robila tá nutná pravidelnosť.. No zvykla som si. Človek, ak chce a musí, si zvykne na všetko.. No a ja som musela... Inzulínové striekačky som nepoužívala dlho. Veda napreduje, tak vymysleli inzulínové perá. Skvelá vecička, poviem vám, ale predsa, pichať si 7-krát denne, aj tak to nebolo med lízať.. A ako vravím, veda napreduje, vymysleli inzulínovú pumpu. Malý, v podstate nenápadný prístroj, ktorý takmer dokonale nahradí nefunkčný pankreas. Človek to musím mať stále napichnuté v tele a nosiť to pri sebe, ale vždy lepšie,akokeby som si mala pichať inzulín ihlou 7-krát denne....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zvykla som si. Hoci to bolo občas ťažké. Boli chvíle, kedy sa mi nechcelo žiť. Hnevala som sa na Boha, na rodičov, na lekárov, ale najviac som sa vždy hnevala na seba.. Častokrát som si vravela, že som mala radšej zomrieť, ak toto. Pýtala som sa , prečo práve ja musím byť chorá, prečo nemôžem byť ako ostatní. Raz mi jeden človek, ktorý pre mňa znamenal veľa, a jediný vedel o týchto mojich stavoch povedal, že Boh to tak chcel..Že nie som ako ostatní, pretože som výnimočná, pretože Boh má so mnou svoje plány a tak to má byť.

Dnes už viem, že to tak naozaj malo byť, aj keď o tej svojej výnimočnosti stále nie som presvedčená :) Dnes ďakujem Bohu za to, že mám ,,len" cukrovku. Že môžem žiť plnohodnotný život, hoci s obmedzeniami. Že môžem chodiť, rukami viazať moje milované kvietky, dýchať, smiať sa a žiť... Aj tak viem, že to už nikdy nezmením. Nemyslím však na to, že som chorá, ale žijem a stravujem sa ako ostatní mladí ľudia, hoci si dávam pozor, veľa si dovolím. A moje skvelé výsledky vypovedajú o tom, že robím správne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslím pozitívne. A to mi pomáha. Ďakujem Bohu za to, že som, a to mi pomáha ešte viac... A keď nadávam osudu, že sa so mnou tak nepekne zahral, spomeniem si na tých, ktorí nemôžu robiť to, čo môžem ja. Spomeniem si na ľudí, ktorí už nežijú... A vtedy si poviem : ,,Ivka, veď máš LEN cukrovku!"..Otrasiem sa a idem ďalej...

Včera mi jeden človek povedal : ,, Asi sa od teba niečo naučím"... Rozprávala som mu, ako si s tou mojou cukrovkou nažívam.. A že mám z toho aj nejaké výhody...Napríklad na základnej škole som nemusela jesť paradajkovú polievku..Z duše ju nenávidím..:)

Odo mňa sa ten človek nemá čo naučiť, myslím si. Tú životnú silu musíme všetci nájsť v sebe. Napriek tým hrozným veciam, ktoré sa nezávisle od nás dejú. Ktoré neovplyvníme, ktoré nezmeníme. S ktorými sa jednoducho musíme vyrovnať a naučiť žiť..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale dovolím si osebe tvrdiť, že ,,vďaka" cukrovke som dospela. Dospela som možno skôr, ako by som mala. Vyrástla som, obrnila pred zbytočnosťami a nezaoberám sa hlúposťami.

Jednoducho žijem tak, ako mi to bolo dané... A som šťastná...!!!

Ivana Rusnáková

Ivana Rusnáková

Bloger 
  • Počet článkov:  51
  •  | 
  • Páči sa:  1x

A živote je možné potkat je tisíckrát a nenajít. A potkat se jednou a najít se navždy. (Goethe) Zoznam autorových rubrík:  Príbehy zo dna šuflíka alebo..som sa opäť zasmialajooySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu