Použila som citát z knihy Evity Urbaníkovej - Všetko, alebo nič. Použila som ho preto, lebo sa mi zdá výstižnejší ako všetko ostatné, čo sa na mňa v poslednej dobe nalepilo. Ako všetko ostatné, čo žijem, čo žijú tí druhí.
Všetci chcú nezaväzné vzťahy, lásku na jednu noc, nikto sa nechce viazať, pretože tým tomu druhému ublíži.
Boh si zo mňa robí srandu. Posiela mi do života mužov, ktorým nestojím za to, aby so mnou boli. Už dlho rozmýšľam nad tým, čo to spôsobuje...
,, Priťahujeme presne to, čomu sa chceme vyhnúť"
A ja priťahujem presne takýto typ ľudí... Zabite ma niekto, už nemám silu, a to som sa sama sebe zaprisahala, že toto už nikdy viac nedopustím...
Boh ma skúša. A napriek tomu, že vždy na povzbudenie používam slová : ,, Boh ti na plecia naloží len toľko, koľko vládzeš uniesť " sama im akosi neverím.. Začínam mať pocit, že už je toho priveľa...
... Len som to, že som smutná, potrebovala vykričať svetu...:o(
